História oblečenia na spanie

Oblečenie na spanie dnes vnímame ako bežné. Tak to však vždy nebolo. Ľudia si obliekali do postele svoje každodenné spodné prádlo a nie špeciálne odevy vyrobené na spanie. Do začiatku 18. storočia oblečenie na spanie nebolo považované za praktické alebo potrebné, skôr za luxusný tovar pre tých najbohatších. V 18. storočí francúzska kráľovská rodina a šľachtici u dvora, ktorí boli známi svojou extravaganciou, nosili nočné košele na znak ich postavenia a autority.

Pyžamo

Pôvod slova pyžama sa datuje do Osmanskej ríše a pochádza z hindského „pae jama“ alebo „pai jama“, čo doslovne znamená „oblečenie na nohy“. Pôvodné pyžamá boli tradične voľné spodky alebo nohavice zviazané v páse šnúrkou a nosili ich ženy i muži od Blízkeho východu až po Indiu. Pyžamá boli zvyčajne buď tesne priliehajúce k celým nohám, alebo veľmi voľné v páse a na kolenách a priliehajúce na lýtkach a členkoch. Nosili sa s tunikou s opaskom, ktorá siahala ku kolenám. Hoci ich pôvod je hindický, podobné štýly oblečenia nájdeme medzi tradičnými odevami na celom Strednom a Ďalekom východe. Až v roku 1800 začali slovo “pyžamo” používať aj Angličania a pyžamo sa stalo základom v šatníkoch bohatých.

Nočná košeľa

Nočné košele pripomínajú staré rímske a egyptské tuniky, veľmi obľúbené v stredoveku. V 19. storočí boli nočné košele klasifikované ako oblečenie na spanie. Nočná bielizeň bola vtedy široko prijatá strednou a vyššou triedou. Postupujúca viktoriánska éra priniesla odklon od extravagancie a výrazný posun smerom k skromnosti. Prijateľnejšie bolo nosiť jednoduché a skromné nočné košele skôr na úžitkové účely ako na predvádzanie. Hrubšie a viacvrstvové oblečenie na spanie sa používalo v chladnom podnebí pre tých, ktorých domy mali slabé kúrenie, aby sa počas spánku udržali v teple. Ďalším účelom nočných košieľ bolo ochrániť luxusnú posteľnú bielizeň a látky na pohovkách pred telovými olejmi a nečistotami, keďže Viktoriáni boli známi svojou záľubou v hygiene.

Nočná bielizeň sa v 19. storočí skladala z dlhej bielej bavlnenej alebo ľanovej nočnej košele a čiapky na spanie. Košele mali zvyčajne dlhé rukávy s manžetami a vysoké goliere. Boli ručne vyrobené a väčšinou mali rovnaký základný strih. Bohaté dámy si dali svoje košele ozdobiť krásnou čipkou, volánmi, stuhami alebo výšivkou. Sťažilo to síce pranie, ale bohatí si s tým starosti nerobili. K nočným košeliam patrili i nočné čiapky, ktoré boli mnohokrát také luxusné, že ich často zanechávali v závetoch.

Neskôr prišli na scénu i prvé župany a županové kabátiky. Mali zahriať v chladnejšom počasí alebo zabezpečiť pohodlie pri vstávaní. Pôvodne sa podobali košeli dlhej po pás alebo po boky, neskôr vyzerali ako krátke sako. Vyrábali sa z mäkkého teplého materiálu. Zdobili sa výšivkou, stuhami a čipkou. Niektoré boli mierne vypasované, ale dostatočne voľné, aby sa v nich dámy mohli počas spánku voľne hýbať. Dnes ich poznáme v rôznych dĺžkach a prevedeniach, no ich účel zostal ten istý.

Dvadsiate roky 20. storočia priniesli dramatické spoločenské zmeny a to ovplyvnilo i nové trendy v dámskom oblečení, vrátane oblečenia na spanie. Nastal zlatý vek nočnej bielizne ovplyvnený exotickými štýlmi, ázijskými a stredovýchodnými ozdobami, experimentovanie s farbami, potlačou a materiálmi. Obľubu u žien si získali i pyžamové súpravy. Obľúbenými materiálmi boli ľan, bavlna a hodváb.

V tridsiatych rokoch minulého storočia oblečenie na spanie vyzeralo ako by vystúpilo z hollywoodskeho filmu. Pyžamá a nočné košele boli súčasťou spoločenskej kultúry a návrhári posúvali dizajn na vyššiu úroveň. Kožušinové lemy, pierkové boa a štýly s hlbokým výstrihom zmenili každodennú ženu na hviezdu. Prišla však druhá svetová vojna a luxusné materiály sa stali vzácnymi.

Zatiaľ, čo muži bojovali v zámorí, ženy pracovali doma, vychovávali svoje deti a pilne pracovali vo výrobe. Nebolo veľa času ani potreby nosiť sexi negližé. Až do konca vojny zostali saténové róby s kožušinovým lemom odložené v skrini.

Po skončení vojny sa módny priemysel opäť rozbehol. Ženy privítali svojich mužov doma a namiesto toho, aby si oprášili staré róby, objavil sa nový návrhár so sviežim prístupom k ženskej móde a samozrejme i k pyžamám. Francúzsky módny návrhár Christian Dior si dal za úlohu pomáhať ženám „cítiť sa ako vojvodkyňa“, či už boli bohaté alebo chudobné. Jeho salón vyrábal na mieru krásne saténové košieľky s čipkovým lemom a výšivkou.

Šesťdesiate roky minulého storočia boli divoké, oblečenie na spanie sa skrátilo a stalo sa viac sexi. V móde boli nočné košieľky s mäkkými vrstvami z hodvábneho šifónu, ktoré zvýrazňovali ženskú postavu. V týchto rokoch vznikla i dvojdielna spodná bielizeň so zladenou podprsenkou a nohavičkami.

Počas sedemdesiatych rokov minulého storočia sa večerné spoločenské oblečenie podobalo na oblečenie na spanie, či to už bolo pyžamo alebo nočná košeľa. Večerné štýly boli čoraz jednoduchšie a menej štruktúrované. Z materiálov sa často používal satén a krep.

Dekáda diskoték v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola plná módy, ktorá prekračovala hranice medzi pohlaviami. Ženy nosili nielen dámske oblečenie ale i pánske. Tento trend platil aj pre pyžamá. Príjemné flanelové pyžamá určené pre mužov, nosili i ženy, ktoré vyhľadávali teplo a pohodlie.

Počas posledných dvoch storočí prešlo dámske oblečenie na spanie veľkými zmenami. Z prudérneho vzhľadu viktoriánskej éry prešlo cez revolučné dvadsiate roky a zvodné päťdesiate roky až do súčasnosti, kde sa na spanie nosí všetko od čipkovaného negližé až po nohavice a topy z tričkoviny.

Aká je budúcnosť oblečenia na spanie? Len čas ukáže, ale bez ohľadu na to, v čom sa rozhodnete spať, v prvom rade ide o teplo, pohodlie a skvelý spánok.