Viskóza (viskózový rayon)

Viskóza je populárna tkanina rovnako medzi výrobcami odevov ako aj u spotrebiteľov. Viskózová látka je príjemná na dotyk, mäkká, vzdušná a splývavá. Odevy z nej sú väčšinou cenovo dostupné a ľahko sa udržiavajú. Je všestranná; dnes si môžeme kúpiť tričká z bambusovej viskózy alebo šaty z viskózového plátna alebo kabát z boucle, kde je zmes vlny, bavlny a viskózy. Je samozrejmosťou v našich životoch. Málokto však vie, ako prišla na svet a čo všetko jej zrodu predchádzalo.

História

V roku 1664 prišiel anglický prírodovedec Robert Hooke s teóriou o umelých hodvábnych vláknach, ktoré možno spriadať z celulózy (drevnej buničiny), podobnej hodvábu vyrábanému z vlákien priadky morušovej.

Nad podobnou teóriou sa zamýšľal i francúzsky fyzik a prírodovedec René de Réaumur. V roku 1754 vyslovil teóriu o možnosti syntetizovať umelý hodváb. Podľa neho: "hodváb je iba tekutá guma, ktorá bola vysušená“, a keďže existovala technológia na výrobu lakov a náterov, rozmýšlal, že natiahnutím týchto látok do tenkých nití a následným usušením by bolo možné vyrobiť umelý hodváb.

Od tejto teórie prešlo storočie, kým sa v roku 1855 švajčiarsky vedec George Audemars úspešne pokúsil o extrahovanie umelých hodvábnych vlákien z celulózy. I keď bol jeho pokus úspešný, samotný proces nebol ekonomicky životaschopný.

O niekoľko desiatok rokov neskôr francúzsky chemik gróf Hilaire de Chardonnet (ktorý vtedy pracoval na projekte s Louisom Pasteurom) náhodne natrafil na nitrocelulózu ako potenciálnu náhradu prírodného hodvábu. Uvedomoval si význam tohto objavu, a tak začal vyvíjať nový produkt. V roku 1889 predstavil "Chardonský hodváb” na výstave v Paríži. Zistilo sa však, že jeho výrobok bol vysoko horľavý a preto bol stiahnutý z trhu. Výrobný process bolo treba zdokonaliť. Podarilo sa mu to, no nie do tej miery, aby “Chardonský hodváb” bol schopný konkurovať podobným produktom, ktoré po jeho objave začali prichádzať na trh.

Medzi prvých rivalov “Chardonského hodvábu” patril proces patentovaný v Nemecku v roku 1890. V tomto procese sa celulóza z čistenej drevnej buničiny alebo bavlny rozpustí v amoniakálnom oxide medi, čím sa získa hladké a jemné vlákno. Komerčnú výrobu tohto produktu nazvaného “Bemberský hodváb” uskutočnila firma J. P. Bemberg v roku 1897.

V roku 1892 anglický chemik Charles Frederick Cross, Edward John Bevan a Clayton Beadle patentovali svoju metódu: "Zlepšenie rozpúšťania celulózy a príbuzných zlúčenín“. Stala sa základom pre výrobu umelého hodvábu, ktorý nazvali “viskóza”. V roku 1893 vytvorili "Viskózový syndikát“, aby udeľovali licencie na "Viskózový proces“. Prvý komerčný viskózový hodváb bol vyrobený vo Veľkej Británii v roku 1905 a v Amerike v roku 1911. Viskózová metóda sa používa dodnes a zostáva hlavnou metódou výroby umelého hodvábu.

Názov rayon

Napriek veľkému humbuku ohľadne zázrakov umelého hodvábu boli výrobcovia opatrní ako tento produkt prijme verejnosť. Reklama bola často zdržanlivá a často sa úplne vyhýbala výrazu "umelý“. Cenovo dostupný umelý hodváb trpel handicapom svojho pomenovania. Bol vnímaný ako lacná a podradná imitácia v tieni skutočného prírodného hodvábu.

Priemyselní výrobcovia cítili, že je čas zbaviť sa "umelej“ značky a predstaviť nové vlákno ako samostatnú dôležitú textíliu pod novým menom. O pomoc bola požiadaná verejnosť. Spoločnosť “National Retail Dry Goods Association” vyhlásila v USA súťaž na nájdenie nového názvu pre umelý hodváb. Víťazný príspevok “rayon“ evokoval francúzske slovo, ktoré znamená lesk alebo lúč svetla a poukazuje na jasný a lesklý vzhľad vlákna umelého hodvábu. Názov bol oficiálne zaregistrovaný v roku 1925 v USA a následne bol zaregistrovaný aj v ostatných krajinách. "Rayon" sa začal používať pre vlákna vyrobené z celulózy dovtedy známe ako umelý hodváb.

Obdarený novou identitou sa rayon mohol raz a navždy zbaviť svojho podradného prirovnania. Obchodné združenia v Amerike spustili reklamné a vzdelávacie kampane s cieľom presvedčiť spotrebiteľov, že hodnota rayonu je viac než len "lacná“ alternatíva hodvábu. Vydávali knihy a brožúry o rayone. Sponzorovali módne prehliadky oblečenia z rayonu a dali parížskym krajčírkam možnosť používať rayon vo svojich líniách. Obchodom na "Fifth Avenue" ponúkali bezplatnú inzerciu vo významných časopisoch na reklamy oblečenia z rayonu. Spolupracovali s haute couturiermi na propagačných kampaniach, kde predstavovali špičkových parížskych dizajnérov tej doby, ktorí vychvaľovali prednosti látok z rayonu.

Ich metódy zabrali. Rayon postupne získaval prestíž. V 30. rokoch minulého storočia zahodil svoju druhoradú povesť a zaujal miesto popri prírodných vláknach ako nová textilná kategória.

Po uvedení na trh našli priadze z rayonu použitie v rôznych typoch odevných látok. Vlákno z rayonu sa pôvodne vyrábalo ako nekonečné vlákno, ktoré bolo veľmi hladké a lesklé. Avšak keď boli vyvinuté metódy na výrobu matných a polomatných vlákien, vtedy sa naplno ukázal jeho potenciál.

Bavlna, ľan a vlna vo svojom prirodzenom stave pozostávajú z krátkych chumáčových vlákien, ktoré sa potom spolu skrúcaním spriadajú a vytvárajú priadze. Vlákna z rayonu možno nastrihať na krátke dĺžky a tiež spriadať do priadze, čím hotová textília nadobudne jemne páperovú textúru bavlny, ľanu alebo vlny. Používanie tohto nového typu vlákna z rayonu sa stalo populárnym, pretože sa z neho dali vyrábať tkaniny, ktoré kombinujú vlastnosti rayonu, hodvábu, vlny, bavlny a ľanu a pritom sa od nich líšia.

Rayon dnes

Rayon je polosyntetický druh vlákna vyrobeného z celulózy, prírodnej suroviny nachádzajúcej sa v dreve. Celulóza sa dnes extrahuje z dreva buku, smreku, jedle, borovice, eukalyptu, bambusu, z cukrovej trstiny alebo bavlníka. Drevo alebo rastlina sa rozdrvia, chemicky upravia, vybielia a chemicky rozpustia do tekutej viskózy alebo rayonu. Potom sa tento roztok pretlačí cez zvlákňovaciu dýzu, zariadenie, ktoré pod tlakom produkuje vlákna. Vlákna sa spriadajú do priadze a používajú sa na tkanie alebo pletenie látok vyrobených z viskózovej alebo rayonovej tkaniny. Tento proces je dôvodom, prečo hovoríme o polosyntetickej surovine: rayon nie je ani čisté prírodné vlákno (ako je bavlna, ľan alebo hodváb) ani syntetické vlákno (ako je napríklad polyester, polyamid či akryl).

Ak sa výrobný proces mierne zmení, dostaneme unikátne typy rayonu, ktoré sa môžu navzájom mierne líšiť vzhľadom a kvalitou. Záleží tiež na východiskovej surovine a jej spracovaní.

Viskóza (viskózový rayon)

Viskóza je typ rayonového vlákna, prechádza však mierne odlišným výrobným procesom ako štandardný rayon. V dôsledku toho sú tkaniny na dotyk i vzhľad mierne odlišné. Viskóza je charakteristická svojou mäkkosťou, priedušnosťou a splývavosťou. Dá sa ľahko farbiť. Poskytuje pohodlie pri nosení a dodáva oblečeniu vizuálny lesk. Je však dôležité poznamenať, že viskózová tkanina nie je taká silná ani odolná ako bavlna. Môže sa tiež zraziť a stratiť svoj tvar, ak sa o ňu nestaráte správne.

Viskózová tkanina je všestranná a ľahko sa udržuje. Je to vďaka procesu jej výroby, ktorý umožňuje modifikáciu celulózových vlákien, čo sa týka ich dĺžky, pevnosti a stability. Preto je tiež ideálnou prímesou do látok zo zmiešanými vláknami. Je veľmi savá a dokáže dobre absorbovať vlhkosť, pričom látka nepôsobí ako mokrá.

Celulózové vlákna sú šetrnejšie k pokožke ako syntetické vlákna. Pri ich výrobe sa nepoužíva žiadna ropa alebo ropné produkty a pestovanie celulózy sa väčšinou zaobíde bez pesticídov. To má pozitívny vplyv na znášanlivosť vlákien pokožkou.

Viskóza je biologicky rozložiteľná. Celulóza, ktorá sa používa na výrobu viskózy, je obnoviteľná surovina. Nachádza sa v rôznych druhoch dreva a aj po spracovaní do vlákien viskózy je stále biologicky rozložiteľná. To znamená, že viskóza je z hľadiska životného prostredia oveľa lepšia ako syntetické materiály.

Napriek tomu konvenčná viskóza nie je udržateľná. Viskózový proces je mimoriadne energeticky náročný. Okrem toho sú na získanie celulózy z dreva potrebné chemické procesy. Chemikálie v kvapalnej forme alebo vo forme toxických výparov spôsobujú znečistenie vo výrobných oblastiach. Následky sú nielen škodlivé pre životné prostredie, ale preukázateľne ohrozujú aj zdravie ľudí v továrňach a ich okolí.

Modal
U rayonu typu "Modal“ sa celulóza získava hlavne z trvalo udržateľného lesného hospodárstva, z dreva bukov. Látky z modalu sa používajú predovšetkým na výrobu spodnej bielizne, pyžám, textílí do domácnosti, posteľnej bielizne a uterákov. Modal sa často mieša s inými vláknami, ako je bavlna a spandex, aby bola dosiahnutá väčšia pevnosť a odolnosť produktov. Modal je považovaný za luxusnú textíliu vďaka vysokým nákladom, pretože je drahší ako bavlna alebo viskóza.

Lyocell a Tencel
Názvy "Lyocell“ alebo "Tencel“ označujú ekologickejšiu výrobu viskózy z eukalyptu, pri ktorej sa do životného prostredia neuvoľňujú odpadové vody obsahujúce škodlivé látky. Pri jeho výrobe sa používa proces v uzavretej slučke na opätovné získanie a opätovné použitie 99% chemického roztoku. Má najväčšiu absorbciu zo všetkých druhov viskózy, teda dokáže absorbovať vlhkosť z pokožky a stále byť suchý a príjemný. Je podobný bavlne alebo ľanu a často sa s váknami bavlny a ľanu kombinuje do zmesovej látky.

Monocel
Proces na výrobu lyocellu sa používa i na spracovanie celulózy z bambusu. Táto látka je označená názvom “Monocel”.

Lenpur
Materiál "Lenpur" je označovaný ako najekologickejší. Celulóza na jeho výrobu sa získava výlučne z kôry a dreva z prerezávky a odrezkov bielej borovice. Lenpur je tiež označovaný ako “rastlinný kašmír”. Vyniká svojimi termoregulačnými vlastnosťami (v lete vás chladí a v zime zohrieva) a protizápachovými vlastnosťami (eliminuje zápach pri potení), je priedušný a vysoko absorbčný.

Cupro
Cupro (Bembergský hodváb alebo Bremsilk) je vyrobený z bavlnenej celulózy. Vyrába sa iba v Japonsku. Jeho výroba je nákladnejšia ako výroba viskózového vlákna. Cupro látka sa často používa na luxusné podšívky oblekov. Je priedušná, ľahká, odolná, má hodvábny nádych a je tiež antistatická.